Umelá inteligencia a strach o prácu:

Ako prekonať AI depresiu

Zatvoríte za sebou dvere kancelárie. Ticho. Z obrazovky na vás svieti kurzor a vy máte ten mrazivý pocit, že sa vám zrútil svet. A nie ste sami.

Trvalo vám roky, kým ste sa vypracovali na súčasnú pozíciu. Odriekanie, nadčasy, zameškané rodinné oslavy, neustály stres. Dnes ste na mieste, ktoré má váhu. Rozhodujete. Vediete ľudí. Ale zrazu je tu pocit, že ste narazili na neviditeľnú stenu. Do slepej uličky. Umelá inteligencia zrazu robí to, na čo ste kedysi potrebovali celý tím analytikov a stratégov, a robí to za zlomok času.

A vy? Vy zrazu neviete, čo ďalej.

Denne pri tom, ako vnímam ľudí, vidím ako prichádza apatia. Ten ťažký, lepkavý pocit, keď ráno vstanete, pozeráte do zrkadla a nevidíte v tom celom zhone poriadny zmysel. Prečo by ste sa mali vôbec snažiť, keď o päť rokov vašu prácu možno kompletne prevezme inteligentný algoritmus? Toľké roky sa niečomu venujete, budujete si expertízu, a zo dňa na deň neviete, či a dokedy to na niečo bude.

Najhoršie na tom celom nie je len možná strata spoločenského statusu. Je to ten hlboký, temný strach zo zlyhania v iných, dôležitejších životných rolách. Ste živiteľ rodiny. Otec. Mama. Niekto, na koho sa ostatní bezvýhradne spoliehajú. A predstava, že prídete o schopnosť postarať sa o svojich blízkych, doslova paralyzuje. Bojíte sa, že sklamete.

Povedzme si to na rovinu. Nebudeme si tu kresliť ružové obláčiky ani používať prázdne korporátne frázy o „nových výzvach“.

Dara Khosrowshahi, CEO spoločnosti Uber, v jednom z nedávnych rozhovorov pre podcast The Diary Of A CEO povedal nahlas tvrdú pravdu. Priznal, že v najbližších desiatich rokoch umelá inteligencia naruší 70 až 80 percent intelektuálnych prác. Desať rokov. To naozaj nie je veľa času na to, aby sa s tým celá naša spoločnosť bezbolestne vyrovnala.

Khosrowshahi v rovnakom rozhovore veľmi emotívne spomínal na svojho otca. Jeho rodina po revolúcii v Iráne musela utiecť do USA a jeho otec stratil všetko – svoju firmu, svoje dovtedajšie postavenie, svoj zmysel. Khosrowshahi opísal, že táto strata hodnoty pre svet jeho otca vnútorne zničila.

Presne toto je skutočným jadrom vašej „AI depresie“. Nejde len o výplatu. Ide o ten bazálny ľudský pocit, že ste užitoční. Snažím sa, aby si ľudia, skotrými sa rozprávam uvedomili, že ich práca má hodnotu.

Khosrowshahi dokonca upozornil na experimenty s nepodmieneným základným príjmom (UBI). Keď ľudia dostávajú peniaze len tak, bez nutnosti pracovať a prekonávať prekážky, ich životné výsledky a psychika často upadajú. Potrebujeme trhové sily, potrebujeme ten tlak a pocit sebahodnoty, ktorý pochádza z toho, že niečo budujeme a staráme sa o rodinu.

Čo s tým ale urobiť? Ako sa pohnúť z tohto kariérneho rázcestia, keď máte nohy zaliate v betóne?

• Zahoďte klapky na očiach a zabudnite na staré plány. Ak ste doteraz mali presne nalinajkovaný kariérny plán na ďalšiu dekádu, pravdepodobne vás práve on ťahá ku dnu. Khosrowshahi manažérom radí jednu zásadnú vec: neplánujte príliš striktne. Ľudia s rigidnými plánmi často ignorujú tiché signály z okolia. Nehľadajú nové cesty, pretože tvrdošijne idú za cieľom, ktorý už reálne prestal existovať. Nechajte svet, aby vás zmenil. Dovoľte si byť opäť zvedaví. Namiesto paralyzujúcej otázky „Kedy presne ma táto technológia nahradí?“ si položte inú. „Ako môžem túto obrovskú zmenu využiť vo svoj prospech?“

• Uvedomte si, v čom ste absolútne nenahraditeľní. Stroje dokážu spracovať obrovské objemy dát v zlomku sekundy. Nájdu vzorce v tabuľkách, napíšu dokonalý report. Ale nedokážu sa učiť v reálnom čase z emócií v miestnosti tak, ako to robí človek v rozhovore. Nepochopia jemné nuansy v hlase vášho kľúčového klienta, keď váha pred podpisom zmluvy. Nevybadajú, že váš podriadený má doma vážne problémy a potrebuje skôr ľudskú oporu než len strohé pripomenutie nesplnených KPI. Vaša budúcnosť vo firme už neleží v tom, aby ste boli rýchlejší či presnejší ako stroj. Vaša budúcnosť je v tom, aby ste boli viac ľudskí. Skutočná empatia. Strategický a morálny úsudok. Schopnosť spájať ľudí a budovať dôveru. To sú vlastnosti, na ktoré algoritmy zatiaľ nedozreli.

• Akceptujte nepohodlie a začnite opäť odznova. Áno, strašne to bolí. Egu sa to nebude páčiť. Roky ste boli pre všetkých uznávaným expertom a teraz sa musíte opäť stať študentom. Ale práve táto schopnosť neustále sa učiť – táto vaša mentálna flexibilita – je to jediné, čo vás definitívne udrží v hre. Top vedci v oblasti neuroplasticity nám jasne potvrdzujú, že mozog sa dokáže prebudovať a adaptovať v akomkoľvek veku, ak mu na to dáte správny podnet a motiváciu. Zmierte sa s tým, že budete na chvíľu opäť zraniteľným začiatočníkom.

• Neizolujte sa, hoci to máte v povahe. Apatia a depresia vás nútia stiahnuť sa do seba. Uzavrieť sa. Bojíte sa priznať slabosť. Pred kolegami a partnermi predsa musíte vyzerať ako ten neochvejný a vždy pripravený líder. Pred vlastnou rodinou zasa ako ten, kto má všetko stopercentne pod kontrolou. Rozbite túto nebezpečnú ilúziu. Hovorte o svojich obavách. S mentormi, so špičkovými koučmi, alebo jednoducho s ľuďmi vo vašej brandži, ktorí potichu prežívajú presne to isté. Zdieľaný strach rýchlo stráca na svojej sile. Uvidíte, koľko zdanlivo suverénnych manažérov vo vašom okolí po nociach nespí z rovnakého dôvodu.

• Zlyhanie na jednej pozícii neznamená vaše životné zlyhanie. Je kriticky dôležité oddeliť vašu osobnú identitu od nápisu na vašej vizitke. Byť dobrým živiteľom rodiny neznamená len každý mesiac priniesť domov vysokú výplatu. Znamená to v prvom rade ukázať svojim deťom, ako sa postaviť k zmenám, ktoré nevieme a ani nemôžeme ovplyvniť. Ako si zachovať tvár a vnútornú silu, keď príde skutočná kríza. Deti vás vnímajú. Ak uvidia, že aj v ťažkých chvíľach a neistote dokážete hľadať nové riešenia a nestrácate ľudskosť, dáte im do života neporovnateľne viac, než keby ste ich len zahŕňali materiálnymi istotami zo stabilnej kariéry, ktorú už potichu a v kŕči nenávidíte.

1. Zhlboka sa nadýchnite. Zdvihnite zrak od tej svietiacej obrazovky. Možno je táto slepá ulička v skutočnosti len ostrou, nečakanou zákrutou. A možno je to ten najlepší možný impulz k tomu, aby ste osekali to, čo vás už dávno nebavilo, a našli spôsob práce, ktorý bude mať pre vás opäť skutočný zmysel.

2. Vy nie ste len drahá súčiastka vo firemnom stroji, ktorú možno bez emócií nahradiť lepším kódom. Ste človek. Otec. Mama. Líder. A práve vaša ľudskosť bude v nadchádzajúcej dobe vašou vôbec najväčšou konkurenčnou výhodou.

Šéf Uberu varuje pred AI.

Ako si zachrániť kariéru a duševné zdravie?

Strata identity, nespavosť a nepríjemný pocit zbytočnosti. Takto sa prejavuje nová diagnóza AIRD spojená so strachom z AI. Ako s ňou môžete úspešne bojovať?

Keď sa z práce vytratí zmysel 

Odborníci už pre tento stav dokonca vymysleli termín. AIRD. Z anglického AI Replacement Dysfunction, čo by sme mohli preložiť ako dysfunkcia z nahradenia umelou inteligenciou. Výskumníci z americkej University of Florida tento pojem nedávno definovali preto, lebo si všimli alarmujúci nárast počtu ľudí, ktorí sa rútia do úzkostných stavov výhradne pre strach z AI.

Myslím si, že strach z toho, že stratíte prácu, nespôsobuje len výpadok príjmu. Berie vám niečo oveľa hlbšie. Identitu. Práca nie je len spôsob, ako zaplatiť účty. Dáva nám štruktúru dňa, ukotvenie v realite, pocit, že sme pre spoločnosť užitoční. Keď tento základ zmizne, zrúti sa celá stavba.

A tu vnímam, že prichádza ten najťažší úder. Bojíte sa. Nie iba o titul na vizitke. Bojíte sa, že zlyháte tam, kde na tom naozaj záleží. Doma. 

Úzkosť sa prelieva do toho, kým ste po pracovnej dobe. Ste otec, ktorý večer pri zaspávaní pozerá do stropu a premýšľa, či o rok bude mať z čoho zaplatiť krúžky pre deti. Ste mama, ktorá potichu tŕpne v kuchyni a bojí sa, či rodina neskončí na dlažbe, ak ju vo firme nahradí softvér. Byť živiteľom rodiny je obrovská zodpovednosť. A keď sa pod vašou dlhoročnou profesiou začne triasť zem, pud sebazáchovy začne kričať.

Desať rokov, ktoré zmenia všetko 

Tvrdím, že Je dôležité nezakrývať si oči pred realitou. Nehovoriť si prázdne frázy o tom, ako "AI prácu neberie, ale len transformuje". Niekedy ju totiž reálne a bez náhrady berie.

Dara Khosrowshahi, CEO spoločnosti Uber, nedávno v podcaste The Diary Of A CEO povedal niečo, z čoho mrazí. "Umelá inteligencia dokáže v priebehu nasledujúcich desiatich rokov nahradiť prácu, ktorú dnes robí 70 až 80 % ľudí," uviedol šéf jednej z najväčších platforiem na svete, ktorej vnútro už dnes riadi AI. Pri intelektuálnej práci sa bavíme o horizonte dekády. Pri fyzickej práci je to 15 až 20 rokov.

A najťažšia pasáž prišla, keď sa ho moderátor spýtal, čo teda bude robiť tých 9 miliónov vodičov pracujúcich pre ich platformu, keď ich nahradia autonómne stroje. Khosrowshahi odpovedal úprimne: "Neviem."

Priznal, že ľudstvo v minulosti vždy zvládlo zásadnú zmenu. Napríklad prechod od poľnohospodárstva k priemyslu. Lenže vtedy na to malo celé generácie. Desať rokov je z hľadiska evolúcie spoločnosti nič. Nemáme systém na masívne preškoľovanie davov ľudí v strednom veku. Rýchlosť tejto zmeny je to, čo nás naozaj desí.

Nervový systém v pohotovosti 

Myslím, že to, čo prežívate pri stole, nie je zlyhanie. Je to fyziologická reakcia. Náš nervový systém je nastavený tak, aby detekoval hrozby z okolia. Dnes je to správa o vydaní nového jazykového modelu, ktorý analyzuje dáta či píše kódy lepšie ako vy.

Keď niečo ohrozuje zdroje prežitia, čím príjem je, zapne sa stresová odozva. Psychiatri varujú, že chronický strach z takzvaného "odstránenia" vedie k úzkosti a nespavosti. Ľudia trpia pocitmi bezcennosti. Vyhoríte z toho, že neviete, či o mesiac bude mať vaša práca hodnotu.

Čo s tým reálne urobiť

Ako nezostať paralyzovaný v slepej uličke?

Ľudí navádzam na jednoduché kroky smerujúce k úľave:

Prvý krok. Zhlboka sa nadýchnite. Pragmaticky. Prestaňte bojovať s tým, že sa cítite zle. Priznajte si to. Áno, mám strach o kariéru. Je to normálne a pochopiteľné.

Druhá vec. Prestaňte vnímať umelú inteligenciu ako dokonalú entitu. Má priepastné medzery v kritickom myslení. Je úplne mimo v budovaní skutočných medziľudských vzťahov. Nedokáže spájať nepredvídateľné kontexty z fyzického sveta. AI dokáže zreplikovať vaše úlohy. Nedokáže však zreplikovať vás. Vašu históriu, ľudský úsudok, vašu schopnosť vcítiť sa do potrieb druhého človeka a vybudovať si dôveru.

Potrebujete oddeliť svoju hodnotu od svojej práce. Vy nie ste vaša pracovná pozícia. Ak sa vaša hodnota odvíja iba od toho, aký šikovný kód napíšete alebo akú tabuľku vytvoríte, ste extrémne zraniteľní. 

Budujte svoju identitu na pevných základoch. Na tom, že ste dobrý otec, dobrá mama. Že ste človek, ktorý vie vypočuť.

A strach z technológie? Postupujte po malých krokoch. Nesnažte sa pod tlakom paniky za víkend nasilu preškoliť na prompt inžiniera. Vyberte si jeden malý nástroj z vašej profesie a skúste si ho osahať. Poznanie zdanlivého monštra vám vráti pocit kontroly.

Pretože presne o kontrolu ide. Nikto nevie s istotou zaručiť, ako bude vyzerať trh práce o desať rokov. Neviete to vy, nevie to šéf Uberu, nevedia to špičkoví vedci. Ale to, či vás strach zrazí na kolená, alebo vás prinúti poobzerať sa po iných dverách, to zostáva len na vás. Vy to zvládnete.

Ako vnímam AI?

Pomoc vs. hrozba očami odborníčky na mentálne zdravie

Zistite, prečo umelá inteligencia nahradí niektoré pozície, ale nikdy nie empatiu. Inšpiratívny článok o tom, ako čeliť zmenám a nebyť v tom naozaj sám.

Sedím vo svojom kresle. Vy sedíte oproti mne. Možno len cez obrazovku webkamery, no ten ťažký povzdych počujem úplne zreteľne.

Som konzultantka. Radím ľuďom, ktorých trápi AI. A zameriavam sa pri tom aj na mentálne zdravie, lebo tieto dve veci sa už dnes jednoducho nedajú oddeliť. Pracujem s rôznymi ľuďmi z celého sveta. Od dvadsiatnikov, ktorí práve nastúpili do prvej práce, až po šesťdesiatnikov na manažérskych stoličkách. Vediem skupiny, mentorujem. A viete čo? Často sa stáva jedna krásna vec. Z mnohých mojich klientov sa časom stanú moji priatelia. Zdieľame spolu tie najhlbšie obavy pri rannej káve. A to je dnes, v dobe plnej svietiacich obrazoviek a rýchlych riešení, neskutočne vzácne.

Žiadne strojené korporátne poučky. Len úprimný rozhovor.

A najčastejšia otázka, ktorú v poslednom čase dostávam?

„Ako vnímaš AI ty? Je to naša záchrana, alebo je to obrovská hrozba?“

Aby som bola úplne úprimná. Vidím oboje. A oboje je v poriadku.

Povedzme si najprv o tej svetlej stránke. AI (z anglického Artificial Intelligence, teda umelá inteligencia – softvérový systém, ktorý sa dokáže učiť, analyzovať dáta a riešiť zložité úlohy) prináša do našich životov veľmi veľa dobrého. A to je fakt, pred ktorým netreba zatvárať oči.

Veľa ľuďom jednoducho nahradí tú najťažšiu, ubíjajúcu manuálnu a rutinnú prácu. Takú tú prehadzovačku papierov, pri ktorej ste po piatich rokoch v kancelárii vyhorení, unavení a prázdni.

Urýchľuje situácie, nad ktorými by ste kedysi presedeli dlhé hodiny. Prináša do života nesmierny komfort.

Spomeňte si napríklad na toto. Potrebujete nutne napísať ťažký, diplomatický email veľmi nespokojnému klientovi. Máte tmu pred očami. Úzkosť v hrdle. Neviete, kde začať. Umelá inteligencia ten text za vás „vykopne“ v zlomku sekundy. Je to neuveriteľne rýchla pomoc pri bežných životných situáciách. Pre mnohých mojich klientov je to doslova oslobodzujúce.

Zrazu máte po boku akéhosi inteligentného osobného radcu.

AI vám promptne (čiže presne a okamžite po zadaní vášho príkazu do textového poľa) zodpovie všetky otázky. V okamihu vyhľadá zložité súvislosti. Je to naozaj vítaný asistent, čo v praxi reálne a dlhodobo znižuje ten bežný, každodenný pracovný stres.

Ba dokonca prináša menší pocit samoty. Áno, možno to znie zvláštne. Ale pre niekoho, kto žije sám a nemá sa s kým podeliť o svoje denné starosti, je konverzácia s AI chatbotom (inteligentným programom na textovú komunikáciu, s ktorým si píšete ako s reálnym človekom) aspoň malou náplasťou na ticho v prázdnom byte. Tá pomoc tu naozaj je. V súkromnej aj v tej pracovnej sfére.

Ale... A tu sa dostávame k jadru veci.

Všetky tie negatívne aspekty, samozrejme, registrujem tiež. Veľmi jasne a veľmi zreteľne.

Cítite ten mráz na chrbte. Strach o prácu.

Máte pocit, že vaša kariéra, ktorú ste poctivo budovali dvadsať rokov, je zrazu fatálne ohrozená. Že vás nahradí nejaký bezmenný algoritmus. Že váš šéf jedného dňa príde do kancelárie a sucho oznámi, že softvér odteraz urobí prácu troch ľudí zadarmo, a vy si môžete baliť veci. Ohrozená kariéra je obrovský strašiak. A ja vám poviem len jednu vec. Ten strach je úplne legitímny. Nemusíte sa zaň hanbiť.

Nedávno som si vypočula výbornú epizódu svetového podcastu The Diary Of A CEO. Hosťom v nej bol Dara Khosrowshahi, najvyšší šéf spoločnosti Uber. A keď rozprával o nástupe umelej inteligencie, vôbec si nedával servítku pred ústa. Žiadne lakovanie sveta na ružovo. Povedal to narovinu. Podľa neho umelá inteligencia v priebehu nasledujúcich desiatich rokov nahradí alebo absolútne a zásadne zmení 70 až 80 percent intelektuálnych prác. A pri fyzickej práci, ako je napríklad šoférovanie, doprava či práca v skladoch, to vidí na 15 až 20 rokov.

Otvorene tam priznal, že napríklad už dnes ich programátori používajú špičkové AI nástroje, vďaka ktorým sú mnohonásobne rýchlejší. Softvér už za nich píše hrubé kódy.

Keď to počujete, stiahne vám žalúdok. Mne tiež.

Toľko miliónov bežných ľudí zostane zrazu bez doterajšej práce? Dara v podcaste naznačil, že to prinesie obrovskú výzvu pre celú spoločnosť. Budeme musieť zistiť, ako týchto ľudí preškoliť a nájsť im nové uplatnenie. Špičkoví vedci a uznávaní koučovia sa totiž zhodujú, že zatiaľ nikto na svete nemá úplne jasný a stopercentný plán, ako to urobiť bezbolestne.

Práca pre nás bežných ľudí totiž nie je len o výplate.

Dáva nám hlboký zmysel dňa. Rytmus. Pocit, že sme tomuto svetu platní. Že dokážeme uživiť rodinu. Dáva nám našu hrdosť.

Keď o tento pocit dôležitosti prichádzame, nastupuje úzkosť. Odborníci a psychológovia z prestížnych univerzít vo svete pre tento stav už majú aj samostatný odborný pojem. „AI anxiety“, teda úzkosť z umelej inteligencie. Ide o paralyzujúci pocit, že svet a systém sa menia podstatne rýchlejšie, než vy dokážete bežať. A že ste v tom obrovskom preteku zrazu úplne zbytoční.

Zhlboka sa nadýchnite.

A počúvajte ma.

Netrápte sa na AI témy. Na to tu môžete mať mňa. Pozrieme sa na ne spolu.

Som tu pre vás. Na to, aby sme to zvládli. Nemusíte v tom tichu a strachu sedieť sami za stolom vo svojej kancelárii. Ak vás trápia tieto temné myšlienky, ak v noci nespíte pre obavy z toho, čo bude s vaším oddelením o tri roky, vieme ich spolu vyriešiť.

Čo s tým teda urobíme?

Zmeníme uhol pohľadu. A začneme po malých kúskoch.

Nemusíte vedieť programovať aplikácie. Nemusíte rozumieť hlbokým neurónovým sieťam. Úplne stačí takzvaný digital upskilling (cielené a postupné osvojovanie si nových digitálnych zručností v praxi). Jednoducho povedané – pomaličky, po malých a zvládnuteľných dávkach sa budeme spolu učiť, ako tieto nové nástroje používať vo váš prospech. Aby neboli vaším vládcom, ale len poslušným asistentom.

Zoberte si to takto. Ak sa naučíte s AI pracovať vy, ona samotná vás nikdy nenahradí. Nahradí vás len iný človek. Človek, ktorý s ňou pracovať vie lepšie.

A je tu ešte niečo oveľa dôležitejšie.

Umelá inteligencia dokáže na požiadanie napísať úžasný text. Dokáže extrémne rýchlo spracovať nudnú excelovskú tabuľku. Ale nikdy, absolútne nikdy vás nedokáže chytiť za ruku, keď to v živote najviac potrebujete.

Stroje nemajú emocionálnu inteligenciu. Nedokážu vycítiť to napäté ticho na dôležitej porade, kedy treba stlmiť hlas a urobiť kompromis. Nedokážu prejaviť skutočnú a úprimnú ľudskú empatiu k zákazníkovi, ktorý je na pokraji zrútenia a naliehavo potrebuje pomocnú ruku od niekoho, kto ho vypočuje.

A presne to je vaša najväčšia devíza.

Soft skills. Mäkké zručnosti. Vaša úprimná ľudskosť a vaše pochopenie pre iných ľudí. Veta „Rozumiem vám a viem, ako sa cítite“, vyslovená skutočným človekom, má obrovskú liečivú silu. Ak je vyslovená strojom, je to len chladný zhluk naprogramovaných znakov na obrazovke.

Preto aj vrcholoví experti a certifikovaní psychoterapeuti na celom svete tvrdia to isté. Najvyššiu hodnotu na trhu práce budú mať o pár rokov práve tie profesie a tie zručnosti, ktoré vyžadujú ľudskú blízkosť, etický úsudok a zdravú empatiu. Budúce povolania budú čoraz viac o spájaní ľudí, nie o izolácii.

Takže áno. Svet sa mení.

Ale vy máte v sebe stále obrovskú hodnotu, ktorú žiadny prístroj nedokáže skopírovať.

Možno sa bojíte a máte strach. To je úplne prirodzené. Znamená to, že vám na vašom živote a na vašej práci záleží. Ale na to, aby sme ten počiatočný strach premenili na váš najsilnejší hnací motor, už nemusíte byť sami. Zavoláme si. Stretneme sa. Porozprávame sa ako priatelia.

Zvládneme to. Spoločne. Ako ľudia.