AKO VNÍMAM AI? 

POMOC VS. HROZBA OČAMI ODBORNÍČKY NA MENTÁLNE ZDRAVIE

Zistite, prečo umelá inteligencia nahradí niektoré pozície, ale nikdy nie empatiu. Inšpiratívny článok o tom, ako čeliť zmenám a nebyť v tom naozaj sám.

Sedím vo svojom kresle. Vy sedíte oproti mne. Možno len cez obrazovku webkamery, no ten ťažký povzdych počujem úplne zreteľne.

Som konzultantka. Radím ľuďom, ktorých trápi AI. A zameriavam sa pri tom aj na mentálne zdravie, lebo tieto dve veci sa už dnes jednoducho nedajú oddeliť. Pracujem s rôznymi ľuďmi z celého sveta. Od dvadsiatnikov, ktorí práve nastúpili do prvej práce, až po šesťdesiatnikov na manažérskych stoličkách. Vediem skupiny, mentorujem. A viete čo? Často sa stáva jedna krásna vec. Z mnohých mojich klientov sa časom stanú moji priatelia. Zdieľame spolu tie najhlbšie obavy pri rannej káve. A to je dnes, v dobe plnej svietiacich obrazoviek a rýchlych riešení, neskutočne vzácne.

Žiadne strojené korporátne poučky. Len úprimný rozhovor.

A najčastejšia otázka, ktorú v poslednom čase dostávam?

„Ako vnímaš AI ty? Je to naša záchrana, alebo je to obrovská hrozba?“

Aby som bola úplne úprimná. Vidím oboje. A oboje je v poriadku.

Povedzme si najprv o tej svetlej stránke. AI (z anglického Artificial Intelligence, teda umelá inteligencia – softvérový systém, ktorý sa dokáže učiť, analyzovať dáta a riešiť zložité úlohy) prináša do našich životov veľmi veľa dobrého. A to je fakt, pred ktorým netreba zatvárať oči.

Veľa ľuďom jednoducho nahradí tú najťažšiu, ubíjajúcu manuálnu a rutinnú prácu. Takú tú prehadzovačku papierov, pri ktorej ste po piatich rokoch v kancelárii vyhorení, unavení a prázdni.

Urýchľuje situácie, nad ktorými by ste kedysi presedeli dlhé hodiny. Prináša do života nesmierny komfort.

Spomeňte si napríklad na toto. Potrebujete nutne napísať ťažký, diplomatický email veľmi nespokojnému klientovi. Máte tmu pred očami. Úzkosť v hrdle. Neviete, kde začať. Umelá inteligencia ten text za vás „vykopne“ v zlomku sekundy. Je to neuveriteľne rýchla pomoc pri bežných životných situáciách. Pre mnohých mojich klientov je to doslova oslobodzujúce.

Zrazu máte po boku akéhosi inteligentného osobného radcu.

AI vám promptne (čiže presne a okamžite po zadaní vášho príkazu do textového poľa) zodpovie všetky otázky. V okamihu vyhľadá zložité súvislosti. Je to naozaj vítaný asistent, čo v praxi reálne a dlhodobo znižuje ten bežný, každodenný pracovný stres.

Ba dokonca prináša menší pocit samoty. Áno, možno to znie zvláštne. Ale pre niekoho, kto žije sám a nemá sa s kým podeliť o svoje denné starosti, je konverzácia s AI chatbotom (inteligentným programom na textovú komunikáciu, s ktorým si píšete ako s reálnym človekom) aspoň malou náplasťou na ticho v prázdnom byte. Tá pomoc tu naozaj je. V súkromnej aj v tej pracovnej sfére.

Ale... A tu sa dostávame k jadru veci.

Všetky tie negatívne aspekty, samozrejme, registrujem tiež. Veľmi jasne a veľmi zreteľne.

Cítite ten mráz na chrbte. Strach o prácu.

Máte pocit, že vaša kariéra, ktorú ste poctivo budovali dvadsať rokov, je zrazu fatálne ohrozená. Že vás nahradí nejaký bezmenný algoritmus. Že váš šéf jedného dňa príde do kancelárie a sucho oznámi, že softvér odteraz urobí prácu troch ľudí zadarmo, a vy si môžete baliť veci. Ohrozená kariéra je obrovský strašiak. A ja vám poviem len jednu vec. Ten strach je úplne legitímny. Nemusíte sa zaň hanbiť.

Nedávno som si vypočula výbornú epizódu svetového podcastu The Diary Of A CEO. Hosťom v nej bol Dara Khosrowshahi, najvyšší šéf spoločnosti Uber. A keď rozprával o nástupe umelej inteligencie, vôbec si nedával servítku pred ústa. Žiadne lakovanie sveta na ružovo. Povedal to narovinu. Podľa neho umelá inteligencia v priebehu nasledujúcich desiatich rokov nahradí alebo absolútne a zásadne zmení 70 až 80 percent intelektuálnych prác. A pri fyzickej práci, ako je napríklad šoférovanie, doprava či práca v skladoch, to vidí na 15 až 20 rokov.

Otvorene tam priznal, že napríklad už dnes ich programátori používajú špičkové AI nástroje, vďaka ktorým sú mnohonásobne rýchlejší. Softvér už za nich píše hrubé kódy.

Keď to počujete, stiahne vám žalúdok. Mne tiež.

Toľko miliónov bežných ľudí zostane zrazu bez doterajšej práce? Dara v podcaste naznačil, že to prinesie obrovskú výzvu pre celú spoločnosť. Budeme musieť zistiť, ako týchto ľudí preškoliť a nájsť im nové uplatnenie. Špičkoví vedci a uznávaní koučovia sa totiž zhodujú, že zatiaľ nikto na svete nemá úplne jasný a stopercentný plán, ako to urobiť bezbolestne.

Práca pre nás bežných ľudí totiž nie je len o výplate.

Dáva nám hlboký zmysel dňa. Rytmus. Pocit, že sme tomuto svetu platní. Že dokážeme uživiť rodinu. Dáva nám našu hrdosť.

Keď o tento pocit dôležitosti prichádzame, nastupuje úzkosť. Odborníci a psychológovia z prestížnych univerzít vo svete pre tento stav už majú aj samostatný odborný pojem. „AI anxiety“, teda úzkosť z umelej inteligencie. Ide o paralyzujúci pocit, že svet a systém sa menia podstatne rýchlejšie, než vy dokážete bežať. A že ste v tom obrovskom preteku zrazu úplne zbytoční.

Zhlboka sa nadýchnite.

A počúvajte ma.

Netrápte sa na AI témy. Na to tu môžete mať mňa. Pozrieme sa na ne spolu.

Som tu pre vás. Na to, aby sme to zvládli. Nemusíte v tom tichu a strachu sedieť sami za stolom vo svojej kancelárii. Ak vás trápia tieto temné myšlienky, ak v noci nespíte pre obavy z toho, čo bude s vaším oddelením o tri roky, vieme ich spolu vyriešiť.

Čo s tým teda urobíme?

Zmeníme uhol pohľadu. A začneme po malých kúskoch.

Nemusíte vedieť programovať aplikácie. Nemusíte rozumieť hlbokým neurónovým sieťam. Úplne stačí takzvaný digital upskilling (cielené a postupné osvojovanie si nových digitálnych zručností v praxi). Jednoducho povedané – pomaličky, po malých a zvládnuteľných dávkach sa budeme spolu učiť, ako tieto nové nástroje používať vo váš prospech. Aby neboli vaším vládcom, ale len poslušným asistentom.

Zoberte si to takto. Ak sa naučíte s AI pracovať vy, ona samotná vás nikdy nenahradí. Nahradí vás len iný človek. Človek, ktorý s ňou pracovať vie lepšie.

A je tu ešte niečo oveľa dôležitejšie.

Umelá inteligencia dokáže na požiadanie napísať úžasný text. Dokáže extrémne rýchlo spracovať nudnú excelovskú tabuľku. Ale nikdy, absolútne nikdy vás nedokáže chytiť za ruku, keď to v živote najviac potrebujete.

Stroje nemajú emocionálnu inteligenciu. Nedokážu vycítiť to napäté ticho na dôležitej porade, kedy treba stlmiť hlas a urobiť kompromis. Nedokážu prejaviť skutočnú a úprimnú ľudskú empatiu k zákazníkovi, ktorý je na pokraji zrútenia a naliehavo potrebuje pomocnú ruku od niekoho, kto ho vypočuje.

A presne to je vaša najväčšia devíza.

Soft skills. Mäkké zručnosti. Vaša úprimná ľudskosť a vaše pochopenie pre iných ľudí. Veta „Rozumiem vám a viem, ako sa cítite“, vyslovená skutočným človekom, má obrovskú liečivú silu. Ak je vyslovená strojom, je to len chladný zhluk naprogramovaných znakov na obrazovke.

Preto aj vrcholoví experti a certifikovaní psychoterapeuti na celom svete tvrdia to isté. Najvyššiu hodnotu na trhu práce budú mať o pár rokov práve tie profesie a tie zručnosti, ktoré vyžadujú ľudskú blízkosť, etický úsudok a zdravú empatiu. Budúce povolania budú čoraz viac o spájaní ľudí, nie o izolácii.

Takže áno. Svet sa mení.

Ale vy máte v sebe stále obrovskú hodnotu, ktorú žiadny prístroj nedokáže skopírovať.

Možno sa bojíte a máte strach. To je úplne prirodzené. Znamená to, že vám na vašom živote a na vašej práci záleží. Ale na to, aby sme ten počiatočný strach premenili na váš najsilnejší hnací motor, už nemusíte byť sami. Zavoláme si. Stretneme sa. Porozprávame sa ako priatelia.

Zvládneme to. Spoločne. Ako ľudia.